Pocas Shoa Holokaustu som pomahala zachranit zivot niekolkym Zidom v nacistami okupovanej Europe. Robila som to s osobným rizikom a s poRussianvaním vtedajsich zakonov, ktore povazovali Zidov za vinnych za vsetko zlo a prenasledovali ich, ublizovali im, zatvarali ich a vrazdili ich. Konala som vo vedomi, ze ak ma odhalia caka ma ten isty osud ako prenasledovanych. Reagovala som skoro bezmyslienkovite a ako som mohla konat inac tvarou v tvar utrpeniu, ponizovaniu, nespravodlivosti a vrazdeniu? Toto neboli ludia obvineni za nieco coho sa dopustili – boli obvineni za fakt ze sa narodili. Boli prenasledovani z dovodov, ktorym nerozumeli, bez moznosti obhajovat sa alebo ochranit svoje deti. Bolo pre mna nemozne ostat lahostajnou. Hoci to neboli moji pribuzni alebo priatelia , niekedy to boli dokonca uplne cudzi ludia nemohla som dalej zit svoj vlastny zivot bez toho aby som nieco urobila. Hoci mohli mysliet odlisne, verit , hovorit vyzerat odlisne, tieto rozdiely nezastierali fakt, ze to boli ludia ako ja. Naopak spoznavala som sa v tychto rozdieloch , pretoze som vedela ze z ich hladiska som je ta ina. Vsetko ludske je rozlicne a a rozdiely medzi jedincami a skupinami su castou samotneho ludstva. Takze ak sa nieco deje inym ludom, je to ako akoby sa to dialo mne. Za cokolvek co sa deje okolo mna, som ciastocne aj ja zodpovedna. Prekonala som pokusenie rezignovat k idei ze sa nic neda robit. A nebola som sama. Hoci ich nebolo vela, iní podobne ako ja dokazali svojimi cinmi, ze vzdy sa da nieco urobit.

Samozrejme, ze som sa bala. Samozrejme, ze to nebolo lahke. Samozrejme, casto som sa ocitla v hroze z toho co sa mi moze stat a tuzila som po stratenom pohodli. Ale to neboli casy na nariekanie, nostalgiu alebo slabost. Okolita hroza vyzadovala ciny. Potrebovali sme najst ukryty, spolahlive falosne dokumenty, dostatok penazi, potravin, liekov na zvladnutie chorob a riesenie problemov, ktore sa objavovali na kazdom kroku, presviedcat dalsich ludi aby pomahali, skryvat nase aktivity pred susedmi, priatelmi, znamymi a pribuznymi, ktori nas mohli udat. Bola som nutena klamat, podplacat a pritom predstierat normalny zivot aby som nevzbudila podozrenie. Vedela som, ze mozu zistit co robim preto som bola krajne opatrna a mala som stastie, ktore ini nemali: mala som dost stastia aby som zachranila niekolko ludi bez toho aby ma odhalili.

Bolo vyslovene zakazane robit to co som robila. Vedela som to. Pachala som zlocin nerespektovania zakona vedome a z presvedcenia. Neberuc ohlad na to co bolo legalne, vybrala som si to co bolo legitimne a co som pokladala za Dobro. Zakon, ktory podporuje a nabada k Zlu bol pre mna neprijatelny. Hoci propaganda tvrdila, ze nemame do cinenia s ludmi, ze ide o pod-ludi, nepriatelov, ktori maju zmiznut z povrchu zeme pre dobro spolocnosti, nemohla som prestat povazovat ich za ludi ako som ja, s tym istym pravom na zivot ako mam ja. Su moralne zasady, ktore su nad akymikolvek zakonmi; vedu nas a ja som budem snazit preniest ich na svoje deti, aby ich oni zase preniesli na svoje deti. Idea Boha je jasna a jednoducha pre mna a da sa zhrnut do „ Miluj blizneho ako seba sameho“. Kazdy cloevek je moj blizny, akokolvek mysli, hovori alebo vyzera. To je moj odkaz .To je co ma ucili. To je aj to co som sa naucila. To co som urobila nie je ziadna zvlastna zasluha a nevyzaduje zvlastne uznanie.Bolo to, to co bolo treba urobit..